Etnografická expozícia

 

 

Zemplínske múzeum sa od svojho vzniku zameriavalo na zhromažďovanie dokladov tradičných ľudových remesiel, ktoré v čase „budovania socializmu“ v 2. polovici 20. storočia rýchlo zanikali.

V národopisných zbierkach uchovávame doklady drobného roľníctva a vinohradníctva, ľudového rybárstva, kováčskeho a debnárskeho remesla, ľudového hrnčiarstva, rohovinové výrobky pastierov južnej časti regiónu, výrobky a nástroje rómskych korytárov. Národopisný fond zachytáva aj odievanie obyvateľov Zemplína, tkáčske a rezbárske výrobky, zariadenie domácnosti.

V rámci dokumentovania a prezentácie ľudovej kultúry Zemplínske múzeum disponuje zbierkami a kolekciami z nasledujúcich oblastí ľudských činností:

  • vinohradníctvo a vinárstvo
  • drobné poľnohospodárstvo
  • rybárstvo
  • včelárstvo, voskárstvo , medovníkarstvo
  • debnárstvo, rezbárstvo, stolárstvo a tokárstvo, korytárstvo a košíkarstvo
  • hrnčiarstvo
  • kováčstvo
  • odievanie, textil a tkáčstvo, čižmárstvo, obuvníctvo
  • vybavenie domácnosti, obydlie a architektúra
  • pastierske umenie
  • ľudová religiozita



Po ukončení rozsiahlej rekonštrukcie bude inštalovaná nová etnografická expozícia.



VINOHRADNÍCTVO, POĽNOHOSPODÁRSTVO, DEBNÁRSTVO

Vinohradníctvo Michalovsko – sobraneckej oblasti najvýraznejšie zastupovali lokality v okolí Tibavy a Vinného. Oblasť je súčasťou kultúrno-turistickésho okruhu „Michalovsko – sobranecká vínna cesta“.

Naše múzeum má v zbierkovom fonde predmety súvisiace s celým procesom výroby vína – od pestovania hrozna, cez spracovanie viniča, až po uskladnenie finálneho produktu.

Väčšia časť zbierky pochádza z 1. pol 20. stor.



kda  sud

stahovak



HRNČIARSTVO

Kuchynské riady, nádoby na prenos, výhrevné kachle, praktické i okrášľujúce doplnky pre domácnosť – toto všetko vedeli vyrobiť hrnčiari. Jeden z najstarších zápisov o hrnčiaroch na Slovensku sa týka pozdišovského panstva a pochádza z roku 1416. Na Zemplíne pôsobilo v 19. storočí niekoľko dielní, najdlhšie pretrvala výroba v Pozdišovciach.

Minulosť hrnčiarskej výroby v regióne dokladajú výrobky rôznych foriem a vzorov, ktoré vychádzali z potrieb, vkusu a z výrobnej techniky.

krsv

V rámci pozdišovskej výrobnej dielne sa vyprofilovali vynikajúci majstri. Diela majstra Michala Parikrupu–Šipara (1909-1995) reprezentovali Slovensko na viacerých svetových výstavách.

Expozícia predstaví rôzne podoby hrnčiarskeho sortimentu - starších úžitkový riad, výrobky z hrnčiarskeho družstva, i tvorbu posledných majstrov (najmä Michala Parikrupu-Šipara). Malá časť vybavenia dielne priblíži spôsoby výroby keramiky.

 


korsov korsov2

kruh



VÝROBKY PASTIEROV

Pastieri dobytka využívali čas popri pasení dobytka na výrobu ozdobných a úžitkových predmetov z dostupných materiálov – z rohoviny, kože, dreva. Pracovnú výbavu (i symbolické atribúty) pastierov tvorili biče, palice, kapsy, zvonce, rohovinové trúby, poháre, soľničky. Tvorcovia ich zdobili ornamentmi aj idealizovanými scénami zo života. Starší majstri zdobili rohovinu hlavne rytím a vyrezávaním vrúbkov.



rh


Zberu a skúmaniu pastierskych výrobkov sa venoval majster ľudovo-umeleckej výroby ÚĽUV-u Tibor Galgóczy (1923-2006, Veľké Kapušany), ktorý sa stal I priamym pokračovateľom tradícií pastierskeho umenia v Užsko-zemplínskej oblasti. Zemplínske múzeum v expozícii predstaví rozsiahly a rozmanitý súbor predmetov zozbieraných i vyrobených T. Galgóczym.

roh 

 


TEXTIL/ODEV

Odev možno práve svojou neustálou prítomnosťou podnecuje človeka k okrášľovaniu. Výzdoba odráža význam – sviatočnosť situácie, spoločenské postavenie nositeľa, i estetické hodnoty spoločenstva.

Oblečenie začleňuje človeka medzi „svojich“ a odlišuje od „cudzích“. Zbierka odevu v múzeu ilustruje najmä poslednú fázu používania ľudového odevu, ktorou na dedinách Zemplína bola polovica 20. storočia. Ľudový odev bol po niekoľko desaťročí kombináciou domácky vyrábaných odevných súčastí a kupovaných doplnkov.

 


odev

 

RYBÁRSTVO

Najväčšiu časť exponátov dokumentujúcich ľudové rybárstvo predstavujú siete: dvojručné s plavákmi, rôzne druhy podberákov, chvostové siete – „chvostale“, siete na lov v mútnej vode z brehu, jedny z najstarších druhov sieti „čerene“ na skrížených prútoch, ponorná sieť „ľešou“ - na lov spod ľadu z hĺbok, vlečná sieť a prehradzovacia sieť „nevod“ na kolektívny profesionálny výlov, hádzacia sieť z olovenou záťažou na kruhovom obvode, tzv. meták a mnoho ďalších.

siet

V noci sa ryby najlepšie chytali do pascí zvaných „vrše“.

K najstarším lovným rybárským nástrojom patria harpúnovité tzv. oste – siguny, akési oštepy s rozvetvenými hrotmi.

 siete





PROFESIONÁLNE REMESLÁ A DOMÁCA VÝROBA

Nová etnografická expozícia predstaví tiež remeslá profesionálne (kováčstvo, kolárstvo, obuvníctvo, povrazníctvo) ako aj dedinskú, domácu výrobu (košikárstvo, korytárstvo, rezbárstvo).


vyhna

  opalka        rezbar




TKÁČSTVO


Domáca výroba tkanín bola doménou žien. Konope, ktoré sa pestovalo viac ako ľan, vytrhali, máčali, lámali v trliciach a vyčesávali. Potom prišli na rad praslice, kolovrátky, motovidlá, snovadlá a napokon namotávanie nití pomocou špuliara na fajfy alebo cievky.

Cez zimné dni sa do (aj tak preplnených) kuchýň zniesli tkáčske stavy – krosná (v lete boli odložené na pôjdoch).

 

krosna

 

Na našom území nachádzame výnimočnú rozličnosť tkáčskych techník, vzorov a ornamentov – väčšinou geometrických, ale aj výrazne štylizovaných rastlinných a zvieracích motívov.

Základné látky sa tkali vo veľkom množstve a slúžili na praktické využitie na gazdovstve – z vrecoviny („dreľichu“) sa zhotovovali „plachcini“ (na nosenie slamy) a „kobilki“, z jemnejšieho plátna sa vyrábali súčasti odevu na každodenné nosenie.

Dekorovanie, ktorého realizáciu umožňovali veľké plochy textílií, sa najčastejšie realizovalo už pri tkaní plátna striedaním farebných nití v požadovanej postupnosti. U novších výrobkov sa uplatňovala aj farebná výšivka, čipka a aplikácia predpripravených prvkov.


BÝVANIE

Usporiadanie domu a dvora a vybavenie domácnosti vychádzalo z potrieb obyvateľov. Roľnícke domy bývali členené na dva až tri priestory. Izba (“chiža”) slúžila pre väčšinu úkonov – prípravu stravy , stolovanie, spanie, domácu výrobu, i slávenie sviatkov a duchovné vyžitie.

Súbor nábytku tvoril “stul”, lavica s odkladacím priestorom “šafareň”, vysoko ustlaná “posceľ”, “lada” na odkladanie.

Vstupný “prikľet” bol často odkladacím priestorom pre veci dennej potreby, v komore odkladali zásoby na gazdovstve dorobených potravín, i rôzne pracovné náradie.



tkaniny




 

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

KSK logo e04c046aaa0bae83dd57420e876a1a67 logo MsKS LOGO Priatelia zemplina RGB LOGO ZOS valal bel kvh beskydy terra incognita fpu svet zdravia