Archeologická expozícia

Pravek až stredovek Zemplína

 

     Archeologické nálezy patrili medzi prvé akvizície Zemplínskeho múzea v Michalovciach. Rozsiahlu archeologickú zbierku, časom aj expozíciu, vybudovalo múzeum vďaka svojim zberateľským a výskumným aktivitám. Archeologické pamiatky predstavujú dnes kvantitatívne najväčšiu časť celého akvizičného fondu Zemplínskeho múzea. Už v roku 1957 boli súčasťou prvej výstavy a neskôr, v rokoch 1960 a 1965, tvorili podstatnú zložku prvých stálych expozícií.

            Archeologická expozícia Pravek až stredovek Zemplína, umiestnená do roku 2014 na poschodí hlavnej budovy kaštieľa, bude po rozsiahlej rekonštrukcii interiéru inštalovaná v suterénnych miestnostiach múzea. Chronologicky usporiadané najpozoruhodnejšie archeologické nálezy a nálezové súbory budú prezentovať praveké, včasnohistorické  a stredoveké  osídlenie zemplínskeho regiónu.



pravek az stredovek1    pravek az stredovek2 

 pravek az stredovek3 


 

Staršia doba kamenná (paleolit, 2,5 mil. – 8. tisíc rokov pred n. l.)

 

            Z tejto najstaršej historickej epochy budú v pripravovanej expozícii vystavené rozličné kamenné artefakty, ktoré ako jediné vypovedajú o živote paleolitického obyvateľstva na území nášho regiónu. Pochádzajú z Tibavy – dôležitého náleziska v podvihorlatskej oblasti i z klasických paleolitických staníc v oblasti Zemplínskych vrchov na južnom Zemplíne – z Cejkova, Kašova a z lokality Veľaty. Nová archeologická expozícia bude prezentovať práve osídlenie južného Zemplína (s početnými náleziskami s kamennou obsidiánovou industriou), ktorý patrí k významným európskym centrám paleolitického osídlenia. 



paleo1 paleo2 paleo3


 

 

Mladšia doba kamenná (neolit, 6. tisícročie – záver 4. tisícročia pred n. l.)

 

     Najstaršie neolitické osídlenie budú v novej expozícii dokumentovať rozmanité zdobené  i nezdobené keramické nádoby, kamenné nástroje a rôzne hlinené i kostené ozdobné predmety. Pochádzajú z archeologických výskumov na lokalitách Zemplínske Kopčany, Michalovce-Hrádok a Zbudza. K pozoruhodným exponátom z tohto staršieho obdobia patrí veľká zásobnicová nádoba z Kuzmíc. Vystavený bude tiež dôležitý súbor keramických nádob, zdobených charakteristickým čierno maľovaným ornamentom z lokality Veľké Raškovce.  V archeologickej expozícii budú rovnako zastúpené bohaté, neraz až unikátne nálezy z lokality Čičarovce – nádoby s maľovanou výzdobou, kamenné a kostené predmety, hlinené závažia a i. Neolitické pamiatky obohatia v expozícií aj skvostné doklady výtvarného prejavu neolitického obyvateľstva. Vystavené budú antropomorfné i zoomorfné plastiky z lokalít Strážske, Michalovce-Hrádok, Čičarovce, Oborín a i.  




neo1   neo2  neo3




neo4                           neo5                            neo6 




 

Neskorá doba kamenná (eneolit, záver 4. – 3. tisícročie pred n. l.)

 

     Jedno z najvýznamnejších období slovenského praveku bude v novej archeologickej expozícii múzea prezentované neobyčajne bohatým hrobovým inventárom z pohrebiska tiszapolgárskej skupiny vo Veľkých Raškovciach. Nálezové súbory tvorí kolekcia nádob rôznych tvarov, medená industria zastúpená sekeromlatmi, náramkami a dlátkami. K najcennejším kovovým nálezom z pohrebiska však patria zlaté plechové nášivky, ktoré sú spolu s podobnými tvarmi z lokality Tibava najstaršími zlatými výrobkami v praveku Slovenska. Súčasťou hrobového inventára na uvedenom pohrebisku boli aj masívne rohovcové valúne a štiepané i hladené kamenné nástroje (čepele, škrabadlá, sekerky).

     Eneolitické osídlenie zemplínskeho regiónu budú v novoinštalovanej expozícií dokladať aj sídliskové pamiatky bodrogkeresztúrskej a lažnianskej skupiny, ako aj nálezy badenskej kultúry zo stredného obdobia eneolitu a kultúry Nyírség – Zatín z mladšieho a neskorého eneolitu. 




eneolit1    eneolit2   eneolit3eneolit4 

 

 

 

Doba bronzová (2 300 – 750 rokov pred n. l.)

Na území východného Slovenska vyvrcholil vývoj starobronzových spoločenstiev počas existencie otomanskej kultúry. Jej nositelia dosiahli najmä v oblasti produkcie hrnčiarskych výrobkov svoj technologický a estetický vrchol. V budúcej archeologickej expozícii Zemplínskeho múzea bude inštalovaný výber rozmanitých keramických tvarov tejto kultúry z významných zemplínskych lokalít – Oborín, Bracovce, Čičarovce, Streda nad Bodrogom, Drahňov.

Z obdobia strednej doby bronzovej budú vystavené  nálezy kultúry Suciu de Sus, ktoré pochádzajú zo žiarových hrobov z lokalít Zemplínske Kopčany a Budkovce. Avšak najvýraznejšie budú túto kultúru reprezentovať unikátne keramické výrobky z Veľkých Raškoviec. Z lokality pochádza amfora (urna) so scénickým výjavom znázorneným na celom povrchu nádoby. Amforovitá nádoba z Veľkých Raškoviec  so schematickým znázornením dvojkolesových vozov so záprahom a vozatajmi patrí k ojedinelým archeologickým pamiatkam v celom stredoeurópskom priestore. 




bronzova1       bronzova2 




V mladšej a neskorej dobe bronzovej prevládalo v našom regióne osídlenie ľudu s gávskou kultúrou, ktorá bola známa neobyčajne vysokou úrovňou výroby bronzových predmetov – zbraní, nástrojov a šperkov. Svedčia o tom viaceré pozoruhodné výrobky, ktoré budú vystavené v tunajšej expozícii. Boli nájdené ako súčasť bronzových depotov na mnohých zemplínskych lokalitách – napr. v Slavkovciach, Trebišove, Žbinciach, v Lesnom, Svätej Márii, Somotore a i. 


bro1                bro2                bro3



bro4 a 


bro5  bro6 bro7  







Doba halštatská (staršia doba železná, 750 rokov– okolo 400 r. pred n. l.)

 

            Pre väčšiu časť územia Východoslovenskej nížiny sú v tomto období typické tzv. dunové sídliská (Dúbravka, Somotor, Stretavka, Budkovce). Pochádza z nich prevažná časť pamiatok, ktoré budú vyinštalované v budúcej archeologickej expozícií – keramické nádoby rôznych tvarov, hlinená zvieracia plastika, pečatidlo, prasleny a i. Hrobové nálezy zastupuje v expozícii väčší súbor keramiky z ojedinelých hrobov z Michaloviec – Hrádku a zo Žbiniec. V novej expozícií bude vystavená aj pozoruhodná pamiatka z tohto obdobia – železná sekerka s ramienkami z lokality Vinné – ojedinelý doklad z územia Východoslovenskej nížiny.

hals hals2 hals4





hals3  hals5  






Doba laténska (mladšia doba železná, okolo 400 r. pred n. l. – 0)

 

     Doba príchodu Keltov na územie Zemplína. S prítomnosťou týchto bojovníkov, no neskôr výnimočných majstrov remeselnej výroby, spájame v našej oblasti nielen masové rozšírenie výroby zbraní, remeselných nástrojov i poľnohospodárskych výrobkov ale aj zavedenie rýchlorotujúceho hrnčiarskeho kruhu, vypaľovanie keramiky v peci s roštom i razbu mincí.

     Najvýznamnejším a doposiaľ najrozsiahlejším náleziskom z územia východného Slovenska je keltské pohrebisko v Ižkovciach. Kostrové i žiarové hroby tu boli zistené pri výstavbe trasy tranzitného plynovodu v rokoch 1971 – 1973. Z pohrebiska, datovaného do posledných desaťročí 3. storočia pred n. l., budú v pripravovanej archeologickej expozícii vystavené bohaté súbory, obsahujúce výzbroj i výstroj bojovníkov – železné meče, sekáčovité nože, kopije, ďalej honosné spony rôznych tvarov a veľkostí, náramky, ťažké železné opasky s bronzovými príveskami a i. Zo ženských hrobov, s oveľa rozmanitejšou výbavou, budú vyinštalované najmä ozdoby tela a šiat – bronzové spony rôzneho tvaru, puklicové nánožné kruhy, pásové reťaze so záveskami, náramky, prstene a iné šperky, ktoré svedčia o zručnosti a majstrovstve ich výrobcov.

            Nálezy z pohrebiska doplní v expozícií archeologický materiál zo sídliskových objektov z lokality Laškovce.





laten               laten2         laten4



laten3laten5




laten6                    laten7                          laten8 





 Doba rímska (0 – 4. storočie)

Doba sťahovania národov (5. – 6. storočie)

 

Osídlenie po zmene letopočtu a obdobie kontaktov nášho územia s kultúrou rímskych provincií budú v archeologickej expozícii prezentovať pamiatky z lokalít Michalovce-Hrádok a Zemplín. Dokladajú zásah przeworskej kultúry do nášho kultúrneho prostredia v staršej dobe rímskej. Vystavené budú aj sídliskové nálezy z mladšej doby rímskej, napr. na kruhu zhotovená sivá keramika, zdobená vkolkovanými a vhladzovanými motívmi, nález spony a bronzového zvonca z náleziska v Šamudovciach. Nálezy z doby rímskej doplnia dve veľké, samostatne inštalované zásobnicové nádoby z lokalít Bracovce a Čičarovce.

Dobu sťahovania národov budú v novoinštalovanej expozícií zastupovať nálezy z lokalít Streda nad Bodrogom a Humenné.


rim1       rim2



rim3                     rim4

 



Včasný stredovek (6. – 10. storočie)

Stredovek (11. – 16. storočie)

 

     Súbor slovanských pamiatok vystavený v budúcej archeologickej expozícií, ktorý priblíži dávny svet Slovanov, bude obsahovať aj keramické tvary z jednej z najrozsiahlejších slovanských lokalít – z Blatných Remiet. K starším patria tiež nálezy zo žiarových hrobov z jedného z najväčších mohylníkov na Slovensku – z Kráľovského Chlmca. V expozícií budú inštalované aj železné predmety z objektov na svahu hradného kopca v Brekove – ostroha s háčikmi, nôž s volútovým ukončením rukoväte, hroty šípov, nožíky, ocieľka lýrovitého tvaru a i. V expozícii bude umiestnená aj kolekcia nádob s vlnovkovitou výzdobou a hlinený pekáč – pražnica z Oborína. Obdobie včasného stredoveku bude v archeologickej expozícii Zemplínskeho múzea uzatvárať súbor keramiky z lokality Žbince. Dobu od 11. storočia priblížia v expozícii keramické i kovové artefakty z viacerých zemplínskych lokalít.



stred             stred2 

 stred4                 stred3


stred5        stred6  

 

stred7

KSK logo e04c046aaa0bae83dd57420e876a1a67 logo MsKS LOGO Priatelia zemplina RGB LOGO ZOS valal bel kvh beskydy terra incognita fpu svet zdravia

Tieto stránky používajú Cookies. Prečítajte si informácie o tom, ako používame Cookies a ako ich môžete odmietnuť nastavením svojho prehliadača.
Viac informácií Ok