Archeologická expozícia

Pravek až stredovek Zemplína

 

     Archeologické nálezy patrili medzi prvé akvizície Zemplínskeho múzea v Michalovciach. Rozsiahlu archeologickú zbierku, časom aj expozíciu, vybudovalo múzeum vďaka svojim zberateľským a výskumným aktivitám. Archeologické pamiatky predstavujú dnes kvantitatívne najväčšiu časť celého akvizičného fondu Zemplínskeho múzea. Už v roku 1957 boli súčasťou prvej výstavy a neskôr, v rokoch 1960 a 1965, tvorili podstatnú zložku prvých stálych expozícií.

            Archeologická expozícia Pravek až stredovek Zemplína, umiestnená do roku 2014 na poschodí hlavnej budovy kaštieľa, bude po rozsiahlej rekonštrukcii interiéru inštalovaná v suterénnych miestnostiach múzea. Chronologicky usporiadané najpozoruhodnejšie archeologické nálezy a nálezové súbory budú prezentovať praveké, včasnohistorické  a stredoveké  osídlenie zemplínskeho regiónu.



pravek az stredovek1    pravek az stredovek2 

 pravek az stredovek3 


 

Staršia doba kamenná (paleolit, 2,5 mil. – 8. tisíc rokov pred n. l.)

 

            Z tejto najstaršej historickej epochy budú v pripravovanej expozícii vystavené rozličné kamenné artefakty, ktoré ako jediné vypovedajú o živote paleolitického obyvateľstva na území nášho regiónu. Pochádzajú z Tibavy – dôležitého náleziska v podvihorlatskej oblasti i z klasických paleolitických staníc v oblasti Zemplínskych vrchov na južnom Zemplíne – z Cejkova, Kašova a z lokality Veľaty. Nová archeologická expozícia bude prezentovať práve osídlenie južného Zemplína (s početnými náleziskami s kamennou obsidiánovou industriou), ktorý patrí k významným európskym centrám paleolitického osídlenia. 



paleo1 paleo2 paleo3


 

 

Mladšia doba kamenná (neolit, 6. tisícročie – záver 4. tisícročia pred n. l.)

 

     Najstaršie neolitické osídlenie budú v novej expozícii dokumentovať rozmanité zdobené  i nezdobené keramické nádoby, kamenné nástroje a rôzne hlinené i kostené ozdobné predmety. Pochádzajú z archeologických výskumov na lokalitách Zemplínske Kopčany, Michalovce-Hrádok a Zbudza. K pozoruhodným exponátom z tohto staršieho obdobia patrí veľká zásobnicová nádoba z Kuzmíc. Vystavený bude tiež dôležitý súbor keramických nádob, zdobených charakteristickým čierno maľovaným ornamentom z lokality Veľké Raškovce.  V archeologickej expozícii budú rovnako zastúpené bohaté, neraz až unikátne nálezy z lokality Čičarovce – nádoby s maľovanou výzdobou, kamenné a kostené predmety, hlinené závažia a i. Neolitické pamiatky obohatia v expozícií aj skvostné doklady výtvarného prejavu neolitického obyvateľstva. Vystavené budú antropomorfné i zoomorfné plastiky z lokalít Strážske, Michalovce-Hrádok, Čičarovce, Oborín a i.  




neo1   neo2  neo3




neo4                           neo5                            neo6 




 

Neskorá doba kamenná (eneolit, záver 4. – 3. tisícročie pred n. l.)

 

     Jedno z najvýznamnejších období slovenského praveku bude v novej archeologickej expozícii múzea prezentované neobyčajne bohatým hrobovým inventárom z pohrebiska tiszapolgárskej skupiny vo Veľkých Raškovciach. Nálezové súbory tvorí kolekcia nádob rôznych tvarov, medená industria zastúpená sekeromlatmi, náramkami a dlátkami. K najcennejším kovovým nálezom z pohrebiska však patria zlaté plechové nášivky, ktoré sú spolu s podobnými tvarmi z lokality Tibava najstaršími zlatými výrobkami v praveku Slovenska. Súčasťou hrobového inventára na uvedenom pohrebisku boli aj masívne rohovcové valúne a štiepané i hladené kamenné nástroje (čepele, škrabadlá, sekerky).

     Eneolitické osídlenie zemplínskeho regiónu budú v novoinštalovanej expozícií dokladať aj sídliskové pamiatky bodrogkeresztúrskej a lažnianskej skupiny, ako aj nálezy badenskej kultúry zo stredného obdobia eneolitu a kultúry Nyírség – Zatín z mladšieho a neskorého eneolitu. 




eneolit1    eneolit2   eneolit3eneolit4 

 

 

 

Doba bronzová (2 300 – 750 rokov pred n. l.)

Na území východného Slovenska vyvrcholil vývoj starobronzových spoločenstiev počas existencie otomanskej kultúry. Jej nositelia dosiahli najmä v oblasti produkcie hrnčiarskych výrobkov svoj technologický a estetický vrchol. V budúcej archeologickej expozícii Zemplínskeho múzea bude inštalovaný výber rozmanitých keramických tvarov tejto kultúry z významných zemplínskych lokalít – Oborín, Bracovce, Čičarovce, Streda nad Bodrogom, Drahňov.

Z obdobia strednej doby bronzovej budú vystavené  nálezy kultúry Suciu de Sus, ktoré pochádzajú zo žiarových hrobov z lokalít Zemplínske Kopčany a Budkovce. Avšak najvýraznejšie budú túto kultúru reprezentovať unikátne keramické výrobky z Veľkých Raškoviec. Z lokality pochádza amfora (urna) so scénickým výjavom znázorneným na celom povrchu nádoby. Amforovitá nádoba z Veľkých Raškoviec  so schematickým znázornením dvojkolesových vozov so záprahom a vozatajmi patrí k ojedinelým archeologickým pamiatkam v celom stredoeurópskom priestore. 




bronzova1       bronzova2 




V mladšej a neskorej dobe bronzovej prevládalo v našom regióne osídlenie ľudu s gávskou kultúrou, ktorá bola známa neobyčajne vysokou úrovňou výroby bronzových predmetov – zbraní, nástrojov a šperkov. Svedčia o tom viaceré pozoruhodné výrobky, ktoré budú vystavené v tunajšej expozícii. Boli nájdené ako súčasť bronzových depotov na mnohých zemplínskych lokalitách – napr. v Slavkovciach, Trebišove, Žbinciach, v Lesnom, Svätej Márii, Somotore a i. 


bro1                bro2                bro3



bro4 a 


bro5  bro6 bro7  







Doba halštatská (staršia doba železná, 750 rokov– okolo 400 r. pred n. l.)

 

            Pre väčšiu časť územia Východoslovenskej nížiny sú v tomto období typické tzv. dunové sídliská (Dúbravka, Somotor, Stretavka, Budkovce). Pochádza z nich prevažná časť pamiatok, ktoré budú vyinštalované v budúcej archeologickej expozícií – keramické nádoby rôznych tvarov, hlinená zvieracia plastika, pečatidlo, prasleny a i. Hrobové nálezy zastupuje v expozícii väčší súbor keramiky z ojedinelých hrobov z Michaloviec – Hrádku a zo Žbiniec. V novej expozícií bude vystavená aj pozoruhodná pamiatka z tohto obdobia – železná sekerka s ramienkami z lokality Vinné – ojedinelý doklad z územia Východoslovenskej nížiny.

hals hals2 hals4





hals3  hals5  






Doba laténska (mladšia doba železná, okolo 400 r. pred n. l. – 0)

 

     Doba príchodu Keltov na územie Zemplína. S prítomnosťou týchto bojovníkov, no neskôr výnimočných majstrov remeselnej výroby, spájame v našej oblasti nielen masové rozšírenie výroby zbraní, remeselných nástrojov i poľnohospodárskych výrobkov ale aj zavedenie rýchlorotujúceho hrnčiarskeho kruhu, vypaľovanie keramiky v peci s roštom i razbu mincí.

     Najvýznamnejším a doposiaľ najrozsiahlejším náleziskom z územia východného Slovenska je keltské pohrebisko v Ižkovciach. Kostrové i žiarové hroby tu boli zistené pri výstavbe trasy tranzitného plynovodu v rokoch 1971 – 1973. Z pohrebiska, datovaného do posledných desaťročí 3. storočia pred n. l., budú v pripravovanej archeologickej expozícii vystavené bohaté súbory, obsahujúce výzbroj i výstroj bojovníkov – železné meče, sekáčovité nože, kopije, ďalej honosné spony rôznych tvarov a veľkostí, náramky, ťažké železné opasky s bronzovými príveskami a i. Zo ženských hrobov, s oveľa rozmanitejšou výbavou, budú vyinštalované najmä ozdoby tela a šiat – bronzové spony rôzneho tvaru, puklicové nánožné kruhy, pásové reťaze so záveskami, náramky, prstene a iné šperky, ktoré svedčia o zručnosti a majstrovstve ich výrobcov.

            Nálezy z pohrebiska doplní v expozícií archeologický materiál zo sídliskových objektov z lokality Laškovce.





laten               laten2         laten4



laten3laten5




laten6                    laten7                          laten8 





 Doba rímska (0 – 4. storočie)

Doba sťahovania národov (5. – 6. storočie)

 

Osídlenie po zmene letopočtu a obdobie kontaktov nášho územia s kultúrou rímskych provincií budú v archeologickej expozícii prezentovať pamiatky z lokalít Michalovce-Hrádok a Zemplín. Dokladajú zásah przeworskej kultúry do nášho kultúrneho prostredia v staršej dobe rímskej. Vystavené budú aj sídliskové nálezy z mladšej doby rímskej, napr. na kruhu zhotovená sivá keramika, zdobená vkolkovanými a vhladzovanými motívmi, nález spony a bronzového zvonca z náleziska v Šamudovciach. Nálezy z doby rímskej doplnia dve veľké, samostatne inštalované zásobnicové nádoby z lokalít Bracovce a Čičarovce.

Dobu sťahovania národov budú v novoinštalovanej expozícií zastupovať nálezy z lokalít Streda nad Bodrogom a Humenné.


rim1       rim2



rim3                     rim4

 



Včasný stredovek (6. – 10. storočie)

Stredovek (11. – 16. storočie)

 

     Súbor slovanských pamiatok vystavený v budúcej archeologickej expozícií, ktorý priblíži dávny svet Slovanov, bude obsahovať aj keramické tvary z jednej z najrozsiahlejších slovanských lokalít – z Blatných Remiet. K starším patria tiež nálezy zo žiarových hrobov z jedného z najväčších mohylníkov na Slovensku – z Kráľovského Chlmca. V expozícií budú inštalované aj železné predmety z objektov na svahu hradného kopca v Brekove – ostroha s háčikmi, nôž s volútovým ukončením rukoväte, hroty šípov, nožíky, ocieľka lýrovitého tvaru a i. V expozícii bude umiestnená aj kolekcia nádob s vlnovkovitou výzdobou a hlinený pekáč – pražnica z Oborína. Obdobie včasného stredoveku bude v archeologickej expozícii Zemplínskeho múzea uzatvárať súbor keramiky z lokality Žbince. Dobu od 11. storočia priblížia v expozícii keramické i kovové artefakty z viacerých zemplínskych lokalít.



stred             stred2 

 stred4                 stred3


stred5        stred6  

 

stred7

KSK logo e04c046aaa0bae83dd57420e876a1a67 logo MsKS LOGO Priatelia zemplina RGB LOGO ZOS valal bel kvh beskydy terra incognita fpu svet zdravia