Umelecko – historická expozícia

Výtvarná kultúra na Zemplíne

1957 - vznik Zemplínskeho múzea v Michalovciach, obdobie získavania prvých zbierok výtvarného umenia a umeleckých remesiel

1967 - zriadenie pamätnej izby T. J. Moussona v roku pri príležitosti nedožitých 80-tin autora v budove hlavného kaštieľa

1969 - vznik stálej expozície Umelecké remeslá na Zemplín v priestoroch bývalej koniarne v areáli múzea.

1987 - sprístupnenie výstavy olejomalieb T. J. Moussona pri príležitosti 100. výročia narodenia, začiatok tradície silvestrovských vernisáží

1989 - sprístupnenie stálej expozície Výtvarná kultúra na Zemplíne v priestoroch renesančného tzv. starého kaštieľa, samostatného špecializovaného oddelenia pri Zemplínskom múzeu - prvej galérie výtvarného umenia na Zemplíne

súčasnosť - stála expozícia v prízemí „Výtvarná kultúra na Zemplíne“

Graficky upravené schémy a fotografie približujú lokality a datovanie, ktoré uvádzajú návštevníka do siedmich miestností, kde sú dokumentované a prezentované doklady umeleckých remesiel a výtvarného umenia na Zemplíne od raného stredoveku po súčasnosť.

Z obdobia románskeho slohu a gotiky (12. – 16. storočie) - z najvzácnejších zbierok umenia gotiky patrí Pieta zo Strážskeho

z lipového dreva, so zvyškami pôvodnej polychrómie (výška 120 cm), datovaná do 40-tych rokov 15. storočia.

Umenie kamenárskych majstrov je zastúpené ukážkami funkčnej plastiky zo sakrálnej architektúry – kamenné ostenie okien z Vinného (12. storočie), románska krstiteľnica, dve krstiteľnice a chrlič z obdobia gotiky. Spolu s ďalšími chrličmi

z Dómu sv. Alžbety v Košiciach boli do Michaloviec prevezené koncom 19. storočia. Fotografiami sú prezentované architektonické články z kostolov v Budkovciach, Vinného (pol. 16.stor.) a Michaloviec, nástenné maľby z kláštornej kaplnky v Lelesi (druhá pol. 14. storočia) s výjavmi Posledného súdu, archanjela Michala, stretnutia Krista s Veronikou a sv. Alžbety.

Majstrovské práce umeleckých remeselníkov reprezentujú stredoveké kachlice s figurálnym motívom z hradov Parič, Vinné a Brekov (15. – 16.storočie) a gotické kované dvere zo Stretavy.

Pamiatky stredovekej, prevažne sakrálnej architektúry, hradov, zachovaných v prestavbách neskorších kaštieľov alebo ako ruiny (gotické kostoly z Lelesa a Vinného, hrady Jasenov, Vinné a Čičva z obdobia 13. – 16. storočia) sú graficky vyznačené na mape Zemplína, dokumentované prostredníctvom farebných fotografických záberov.

Renesančné umenie je okrem rezbárskych prác (postáv svätcov a anjelov z

lipového dreva zo 16. storočia) zastúpené ukážkami maľby (Madona z Tibavy zo 16.storočia a Ukrižovaný zo Starého zo 17.storočia), prácami umelecko-remeselného charakteru (drevená lada

z Rakovca n./Ondavou z konca. 16. storočia s premaľbou z r. 1601, kachlice zdobené rastlinným ornamentom a práce kováčskych majstrov).

Obdobie baroka (17. – 18. storočie) - sakrálne umenie je zastúpené oltárnym

obrazom „Smrť JánaNepomuckého“ od maliara Urllsprachera z r. 1795, kamennou krstiteľnicou a kovaným krížom.

Mapa s grafickým zobrazením lokalít zobrazuje drevené kostolíky zo severovýchodného Slovenska, zachytené na fotografiách. Jednoduchá drevená architektúra je špecifikom tejto oblasti – oblasti stretu dvoch kultúr (kultúry východu a západu), dvoch náboženstiev (latinskej cirkvi a cirkví východného obradu) využíva najdostupnejší materiál – drevo na vytvorenie malebného prevažne trojloďového priestoru – syntézy účelnosti a estetických kritérií.

Ikony – obrazy cirkví východného obradu, vytvárané pôvodne podľa prísnych ikonografických predpisov, poznačené rôznou mierou prenikania západných vplyvov a straty „pravosti“a bohoslužobné predmety oboch liturgií (monštrancie, strieborné a cínové kalichy, patény, drevené cibóriá vo vitrínach) sú vystavené v dvoch miestnostiach stálej expozície.

Barokové rezbárstvo (latinského obradu) reprezentuje súbor plastík , anjelov, svätcov a svätíc z lipového dreva, so zvyškami polychrómie, doplnené fotografiami interiéru kostola bývalého kláštora paulínov vo Vranove n. Topľou (1754) s unikátnou freskovou výzdobou J. L. Crackera.

Umenie 19. storočia je zastúpené portrétnou tvorbou, poznačenou výrazne

vzrastajúcou mierou realizmu (portréty žien a mužov v slávnostných uniformách) a krajinomaľbou, upúšťajúcou od nereálnej zidealizovanej podoby prírody (Morské oko a Sninský kameň od neznámeho autora, krajiny s figurálnou stafážou, s poľovníckymi a mytologickými námetmi, drobná plastika a ukážky majstrovstva umeleckých kováčov kované svietniky).

Samostatný celok predstavuje súbor predmetov z rohoviny, kože a dreva – dielo majstra ľudovo-umeleckej výroby ÚĽUV-u Tibora Galgóczyho.

Umelecko-remeselné práce, ktoré sú výsledkom dlhoročného zberu zdobených pastierskych predmetov, skúmania a zaznamenávania charakteristických znakov, vytvárania vlastných vzorov. Je pokračovateľom tradície pastierskeho umenia v oblasti južného Zemplína, posledným „nositeľom“ pastierskych tradícií v zemplínsko-užskej oblasti.

Zemplínske múzem v Michalovciach vlastní a vystavuje na Slovensku najucelenejší vystavený súbor diel maliara Teodora Jozefa Moussona (1887 Högyész – 1946 Trenčín), ktorý žil a tvoril v Michalovciach v rokoch 1911 – 1944. Vo svojej tvorbe sa sústredil predovšetkým na problematiku svetla a farby, predmetom jeho intenzívneho záujmu boli motívy jarných a jesenných michalovských trhov

– symfónií farieb, pohybu, premien svetla. V priebehu takmer troch desaťročí tento „maliar zemplínskeho ľudu a slnka“ vytvoril diela, v ktorých zaznamenával život a etnografické zvláštnosti tohto kraja - Zemplína.

Súčasťou stálej expozície je časť venovaná dielam východoslovenských maliarov 20. storočia (Jozef Fabíni, Anton Sučka, Peter Konečný, Štefan Bubán, Štefan Makara, Andrej Doboš, Orest Dubay), ktorí vo svojich dielach zachytili krásy slovenskej, prevažne zemplínskej krajiny a dielam sochárov (reprezentačný výber zo súboru prác darovaných galérii od akad. sochára Vojtecha Löfflera a Františka Patočku).

Výstavné priestory na poschodí tzv. starého kaštieľa slúžia na prezentácie diel súčasného výtvarného umenia

... na začiatok stránky ...