Vtáky a cicavce Zemplína
Stála prírodovedná expozícia bola vyinštalovaná pre návštevníkov v r. 1982 z príležitosti 25. výročia založenia múzea v západnom krídle kaštieľa. Jej autorom je odborný pracovník – zoológ múzea Mgr. Štefan Danko, výtvarne ju vyriešil Jozef Saloň a preparáty zhotovili Vilém Borůvka (pracovník Slezského muzea v Opave) a Ján Kuchta.
V dôsledku požiadavky pôvodných majiteľov na vyprázdnenie západného krídla musela byť niekoľkokrát reinštalovaná a nakoniec presunutá do budovy koniarne. V súčasnosti pozostáva z vyše 300 preparátov vtákov, 58 preparátov cicavcov, ktoré sú doplnené o 13 hniezd vtákov, 6 násad, 6 lebiek, 1 hniezdo cicavca, 1 plaza s násadou, 2 obojživelníkov a 1 bezstavovca.
Vystavené živočíchy sú zoskupené podľa biotopov. V pozadí vitrín je 56 veľkoplošných farebných diapozitívov, ktoré znázorňujú životné prostredie, v ktorom žijú. Atmosféru výstavnej miestnosti oživujú spevy a hlasy 101 druhov vtákov a 3 cicavcov.
V úvodnej časti expozície vo vitrínach sú vyinštalované vtáky žijúce v prevažnej miere na rybníkoch a vodných nádržiach. Hlavnými predstaviteľmi týchto biotopov na Zemplíne sú rybníky medzi obcami Senné, Iňačovce a Blatné Remety a Zemplínska šírava. V prvej skupine sú také druhy, ktoré na Zemplíne hniezdia (kačice, chochlačky, potápka chochlatá, čajka smejivá, volavka popolavá, lyžičiar biely a kormorán veľký). Z nehniezdičov sú tam kršiak rybár, orliak morský, 3 druhy husí a labuť veľká.
Lyžičiar biely (Platalea leucorodia)
V protiľahlej vitríne sú ďalšie druhy vtákov, ktoré cez naše územie len prelietajú – čajky 4 druhy, rybár obyčajný, čegrava veľkozobá, 2 druhy potáplic a 3 druhy potápačov.
V ďalších vitrínach nasleduje ekologická skupina vtákov, ktorá žije v močiaroch. Typickým územím s výskytom močiarov je južný Zemplín – Medzibodrožie, územie ohraničené zo severu riekami Latorica a Bodrog, z juhu hranicou s Maďarskom. Z tu hniezdiacich zástupcov vtákov je vystavený chavkoš nočný, volavka purpurová, kúdeľníčka lužná aj so svojím umeleckým hniezdom, strnádka trstinová, 2 druhy trsteniarikov, kaňa močiarna, bučiak veľký a bučiačik malý. V ďalšej vitríne sú 3 druhy potápok, lyska, sliepočka vodná, chriašť malý, chriašteľ obyčajný a 3 druhy čoríkov. Z cicavcov žijúcich v močiaroch sú vystavené ondatra a krysa, z obojživelníkov skokan zelený a z plazov vzácna korytnačka močiarna aj s násadou vajíčok.
Korytnačka močiarna (Emys orbicularis)
Ďalšiu skupinu vtákov tvoria druhy, žijúce na mokrých lúkach a bahnách. Z hniezdičov sú tam myšiarka močiarna, kaňa popolavá,cíbik chochlatý s hniezdom, násadou i malým mláďatkom, brehár obyčajný, kalužiak červenonohý, močiarnica mekotavá, chrapkáč poľný a chriašť bodkovaný. Zo spevavcov sú to pŕhľaviar červenkastý, trasochvost žltý a svrčiak zelenkavý. Ďalšie druhy spevavcov sú len preletujúce druhy – 3 druhy ľabtušiek. Nasleduje skupina bahniakov, ktorá sa na Zemplíne vyskytuje len v čase jarnej a jesennej migrácie – skupina bojovníkov bahenných, močiarnica tichá, močiarnička tichá, 4 druhy kalužiakov, kulík zlatý, bledý a piesočný, 4 druhy pobrežníkov, brehárik ploskozobý, lyskonoh úzkozobý, pieskárik belavý, kamenáre strakaté a hvizdák veľký. K tejto skupine vtákov patria ešte žeriav popolavý a kaňa sivá, ktoré sú vystavené v ďalších vitrínach.
Na ne nadväzuje skupina vtákov, žijúca prevažne v okolí riek a potokov. Typickými lokalitami tejto ekologickej skupiny vtákov a cicavcov sú rieky a potoky vrchných častí ich tokov v okrese Humenné, ale aj nížinné rieky. Sú to vodnár obyčajný, kulík riečny, kalužiačik malý, trasochvost horský a biely, rybárik, včelárik, brehuľa, svrčiak riečny a trsteniarik obyčajný. Z cicavcov sú tu vystavené 2 druhy dulovníc, patriace do čeľade piskorovitých, vydra, ktorá žije aj na nížine a z bezstavovcov rak.
Včelárik zlatý (Merops apiaster)
Polia a suché lúky obývajú pŕhľaviar čiernohlavý, strnádka lúčna, škovránok poľný, ľabtuška poľná, prepelica, bažant a jarabica, z cicavcov zajac, chrček, syseľ, bielozubka krpatá, ryšavka tmavopása a hraboš poľný. Pre kameňolomy sú charakteristické druhy: výr, skaliarik sivý a skaliar pestrý, ktorý žil vo viacerých pároch v lomoch okolo Zemplínskej šíravy, ale posledných 20 rokov na Zemplíne už nežije.
Poľné lesíky, kroviny a záhrady, charakteristické hlavne pre Východoslovenskú rovinu, obývajú predovšetkým: myšiarka ušatá, 3 druhy sokolov, straka (vystavená s hniezdom i násadou), vrana, havran, škorec, kôrovník krátkoprstý, ďateľ hnedkavý, krutohlav, dudok, krakľa, vrabec poľný, hrdlička poľná, 3 druhy strakošov, sedmohlások obyčajný, muchárik sivý, stehlík obyčajný, konôpka, kanárik poľný, 4 druhy peníc, slávik veľký a obyčajný, drozd čvíkotavý, zelienka, vlha a strnádka obyčajná. Počas ťahu sa tu vyskytuje muchárik čiernohlavý. Z cicavcov sú vystavené lasica hranostaj i obyčajná, rodinka ježov a krt.
Krakľa belasá (Coracias garrulus)
V nasledujúcich vitrínach sú vystavené živočíchy, viazané na ľudské sídliská, tzv. synantropné: belorítka a lastovička i s hniezdami, dážďovník, vrabec domový, pipíška, žltochvost domový, kuvik, kavka, hrdlička záhradná, plamienka a bocian biely, ktorý je považovaný za symbolického predstaviteľa Zemplína z radu vtákov. Z cicavcov sú vystavené: potkan, tchor, myš domová a 4 druhy netopierov – večernica pozdná, netopier obyčajný, ucháč svetlý a večernica malá.
Početné druhy obývajú les. Tu vystavené druhy vtákov a cicavcov sú charakteristické predovšetkým pre karpatské lesy severnej časti Zemplína. Z dravcov sú to napríklad myšiak hôrny, vzácny sokol rároh, ktorý v posledných rokoch žije prevažne na nížine, jastrab veľký, orol skalný, či orol kráľovský, ktorý sa v posledných rokoch vyskytuje tiež na nížine. V expozícii možno nájsť tiež jariabka, kukučku, bociana čierneho, krkavca, sýkorky, ďatľov, drozdov, orešnicu a mnoho ďalších druhov.
Z cicavcov tejto ekologickej skupiny vo vitrínach sú vystavené hrdziak hôrny, hrabáč podzemný, piskor obyčajný a malý. Sem patriace cicavce sú umiestnené aj v dvoch vitrínach vo vstupnej časti budovy vpravo: líška, divá mačka, jazvec, veverička, kuna skalná a lesná, piskor vrchovský, plch veľký, pĺšik lieskový aj s hniezdom, ryšavka žltohrdlá a netopiere – raniak hrdzavý, netopier vodný, večernica severská a uchaňa čierna. Expozíciu dopĺňajú aj lebky jazveca, vlka, srny a jelenice.
lebka jazveca
Súčasťou tejto skupiny sú aj veľké cicavce, vystavené voľne v miestnosti – jeleň, srnec, diviak, vlk, rys, vzácny šakal obyčajný, ulovený v r. 2001 pri Lelesi a na stene visí parožie mladého losa, ktorý bol nelegálne ulovený v r. 1996 pri Brehove.
V ďalšej zostave vitrín sú vystavené tie druhy vtákov, ktoré aspoň v období inštalácie expozície v r. 1982 boli na Zemplíne hodnotené ako vzácne zablúdilce. Postupom rokov sa ale viaceré druhy z nich v dôsledku ich šírenia stali aj hniezdičmi na tomto území. Sú to druhy: beluša malá a veľká a vzácna čaplička vlasatá. Naďalej medzi vzácne počítame druhy: ostrohárka severská, trasochvost žltý čiernomorský, vrchárka červenkavá, rybár malý, prieložník obyčajný, kalužiak štíhly, brehár hrdzavý, lastúrničiar strakatý, šišila bocianovitá, sokol sťahovavý, ibisovec hnedý, vzácne sa vyskytujúci pelikán obyčajný na rybníkoch pri Iňačovciach, kde bol fotograficky doložený aj prvý a zatiaľ jediný výskyt pelikána kučeravého v r. 1980, húska pestrá, čajka trojprstá, bernikla veľká, potápka ušatá, ľadovka dlhochvostá a turpan hnedý a čierny. Na čiernobielej fotografii je záber z najvzácnejšieho netopiera Slovenska – raniaka veľkého, ktorý bol odchytený do ornitologickej siete nad prírodnou rezerváciou Senné-rybníky v r. 1973.
Na začiatku tejto zostavy vitrín je niekoľko pozoruhodných exemplárov – biela vrana (totálny albín) zo Strážskeho, sliepka bažanta so znakmi kohúta (zemplínsky tzv. „kurej“) z bažantnice v Pavlovciach nad Uhom a totálny albín krta zo Zalužíc.
Na konci tejto zostavy vitrín sú zimní hostia – vtáky, vyskytujúce sa na Zemplíne prevažne v zimnom období: myšiak severský, sokol kobec, čížik, čečetka, stehlík horský, pinka severská, hýľ, chochláč, uškárik a snehuľka.
