Archeologická expozícia

Pravek až včasný stredovek Zemplína

Archeologické nálezy patrili medzi prvé akvizície Zemplínskeho múzea v Michalovciach a dnes predstavujú podstatnú časť všetkých zbierok. Súčasná archeologická expozícia Pravek až včasný stredovek Zemplína je umiestnená na poschodí v hlavnej budove kaštieľa a podáva v chronologickom slede obraz pravekého až včasnostredovekého osídlenia regiónu.

Paleolit (staršia doba kamenná, 2,5 mil. – 8. tis. pred n. l.).

Zo staršej doby kamennej sú v expozícii vystavené artefakty, zhotovené z rôznych kamenných surovín, ktoré ako jediné vypovedajú o živote paleolitického obyvateľstva regiónu. Pochádzajú z klasických staníc – z Tibavy, Cejkova, Kašova. Teritórium južného Zemplína s veľkým počtom paleolitických nálezísk s kamennou obsidiánovou industriou patrí k najvýznamnejším európskym paleolitickým centrám.

Neolit (mladšia doba kamenná, 5.tisícročie – záver 4.tis. pred n. l.).

Najstaršie neolitické osídlenie predstavujú nálezy (zdobené nádoby, kamenné nástroje a ozdoby z hliny) kultúry s východnou lineárnou keramikou (Zemplínske Kopčany, Lastovce, Michalovce, Zbudza). Dokladom roľníckeho spôsobu života je aj veľká zásobnicovitá nádoba z lokality Kuzmice. Osobitne dôležitým súborom sú pamiatky dnes zaraďované do kruhu mladej lineárnej keramiky – do skupiny Raškovce. Charakterizuje ich keramika zdobená čierno maľovaným ornamentom. V expozícii sú zastúpené bohaté, neraz až unikátne nálezy z lokality Čičarovce

približujúce proces osídlenia Východoslovenskej nížiny v mladom neolite. K najvýraznejším dokladom pravekého výtvarného prejavu Zemplína v období neolitu patrí hlinená plastika ženy – Venuša, z lokality Oborín.

Eneolit (neskorá doba kamenná, záver 4. – 3. tisícročie pred n. l.).

Túto dobu výrazne reprezentuje neobyčajne bohatý hrobový inventár z pohrebiska vo Veľkých Raškovciach. Súbor nálezov tvorí kolekcia keramiky, no predovšetkým medená industria zastúpená sekeromlatmi,

náramkami a dlátkami. K najcennejším kovovým nálezom, objaveným na pohrebisku, patria však zlaté plechové nášivky,

ktoré sú spolu s podobnými tvarmi z lokality Tibava najstaršími zlatými výrobkami v praveku Slovensku. Inventár ďalej dopĺňajú masívne rohovcové valúne a štiepané i hladené kamenné artefakty.

Doba bronzová (2 300 – 750 r. pred n. l.).

Na východnom Slovensku vyvrcholil vývoj kultúr z obdobia staršej doby bronzovej v otomanskej kultúre. V archeologickej expozícii Zemplínskeho múzea je vystavený výber kvalitných hrnčiarskych výrobkov. Najvýznamnejšie nálezy následnej stredobronzovej kultúry Suciu de Sus pochádzajú zo žiarových hrobov z lokalít Zemplínske Kopčany, Budkovce, no najmä z Veľkých Raškoviec, odkiaľ sa získal unikátny nález amfory – urny

so schematickým znázornením dvojkolesových vozov so záprahom a vozatajmi.V mladšej a neskorej dobe bronzovej dominoval na východnom Slovensku ľud s gávskou kultúrou, známy neobyčajne vysokou úrovňou produkcie bronzových predmetov – zbraní, nástrojov a šperkov (Slavkovce, Trebišov, Žbince, Lesné, Svätá Mária).

Doba halštatská (staršia doba železná, 750 – ca 400 r. pred n. l.).

Počiatky formovania sa európskych národov. Pre väčšiu časť územia Východoslovenskej nížiny sú v tomto období typické tzv. dunové sídliská (Dúbravka, Somotor, Stretavka, Budkovce), z ktorých pochádza vystavený výber nálezov (keramické tvary, hlinená zvieracia plastika, pečatidlo). Hrobové nálezy zastupuje v expozícii väčší súbor keramiky z ojedinelých hrobov z Michaloviec – Hrádku. K pozoruhodným pamiatkam z tohto obdobia patrí železná sekerka s ramienkami z Vinného – zatiaľ jediný doklad z územia Východoslovenskej nížiny.

Doba laténska (mladšia doba železná, ca 400 r. pred n.l. – prelom letopočtu).

Je dobou príchodu Keltov na územie Zemplína – bojovníkov, ale aj majstrov remeselnej výroby,

zvlášť umeleckého remesla. Najvýznamnejším a doposiaľ najrozsiahlejším náleziskom na území východného Slovenska je keltské pohrebisko v Ižkovciach s kostrovým i žiarovým pochovávaním. V expozícii sú vystavené bohaté nálezy výzbroje a výstroja bojovníkov – železné meče, sekáčovité nože, kopije, ďalej honosné spony rôznych tvarov a veľkostí, náramky, ťažké železné opasky s bronzovými príveskami a pod. Zo ženských hrobov s oveľa rozmanitejšou výbavou pochádzajú najmä ozdoby šiat – bronzové spony rôzneho tvaru, puklicové nánožné kruhy, pásové reťaze so záveskami, náramky, prstene a iné šperky.

Doba rímska (1. – 4. storočie n. l.) a doba sťahovania národov (5. – 6. storočie n. l.).

V archeologickej expozícii múzea sú vystavené pamiatky (Michalovce, Zemplín), dokumentujúce zásah przeworskej kultúry do nášho kultúrneho prostredia, zreteľne ovplyvňovaného z oblasti dáckej i sarmatskej. Prezentované sú aj sídliskové pamiatky z mladšej doby rímskej – na kruhu zhotovená sivá keramika, často bohato zdobená vkolkovanými a vhladzovanými motívmi i nálezy z kovu (Šamudovce). Súbor nálezov dopĺňajú dve veľké zásobnice v strede miestnosti (Bracovce, Čičarovce).

Včasný stredovek (6. – 10. storočie).

Zastúpené sú nálezy zo sídlisk, hrobov i hradísk. K najstarším patria keramické nádoby z jednej z najrozsiahlejších slovanských lokalít – z Blatných Remiet. Medzi staršie nálezy patria tiež pamiatky zo žiarových hrobov z jedného z najväčších mohylníkov na Slovensku – z Kráľovského Chlmca. Z lokality Oborín pochádza vystavená kolekcia nádob s vlnovkovitou výzdobou

a pekáč – pražnica. Obdobie včasného stredoveku uzatvára v archeologickej expozícii Zemplínskeho múzea kolekcia keramiky z lokality Žbince.